Krása je nová rasa

Autor: Mišo Vojtek | 16.12.2013 o 15:11 | (upravené 16.12.2013 o 16:27) Karma článku: 12,08 | Prečítané:  884x

Rovno pred očami nám rastie nová forma rasizmu. Volá sa k-rasizmus. Kult krásy, "stajlu". Kto nie je (krásny) s nami, je (škaredý) proti nám.  Treba byť aktívny, až agresívny v dosahovaní za každú cenu individuálneho "looku".

Nestačí už napríklad, ak človek nesmrdí, musí voňať, najlepšie o jednu zastávku autobusu vopred. Nestačí nebyť špinavý, treba byť čistý, všade a dokonale. Polovica žien si už nepamätá svoju pôvodnú farbu vlasov, polovica mužov to ani nemá chuť zisťovať.

Na škole sa nás raz profesor spýtal, či aj škaredosť môžeme považovať za estetickú kategóriu. Estetiku všeobecne považujeme za synonymum krásy. Ale každý z nás sa určite už pristihol pri tom, ako si v duchu o niečom hovorí, že "je to tak škaredé až je to pekné". Príkladov je veľa. Na obrazoch Picassa je málo pekného, hlas Toma Waitsa je otrasný, texty Bukowského sú hnus, herec Brendan Gleeson je škaredý ako noc, stavby Zahy Hadid vyzerajú ako náhodne zoskupená kopa kociek bez hlbšieho zámeru. Ale ktoréhokoľvek kritika sa spýtate na ich hodnotenie, nebude šetriť chválou. Ich umenie a jeho prevedenie tvoria celok, ktorý pôsobí na naše estetické cítenie a nesie informáciu, ktorú chceli autori posunúť divákovi. Sú nezameniteľní, osobití, nemusia sa podpisovať. Estetika ich umenia vychádza skôr z vhodnosti, ako z krásy, čo je adekvátnejší preklad gréckeho slova kalos, súčasti výrazu kalos agatos, u nás nie príliš vhodne prekladaného ako krásny a dobrý. Napríklad večerné šaty sú krásne, ale do kina asi nie sú vhodné. Tam aj ich krása vyznieva trápne.

Aj nemať imidž je imidž, a stále je to na nič

Dnes ale vo všetkých oblastiach umenia a života, hlavne v tom čo síce hanlivo označujeme za mainstream, ale čo najviac ovplyvňuje masy, prevláda uniformita, presadzovaná pod heslom individuality a odlíšenia sa. V snahe o individualitu a jedinečnosť nenápadne vzniká armáda vnútorne aj navonok sterilných unifikovaných zombie. Rovnaký štýl chôdze - pochodu, rovnaký outfit - uniforma, v hlavách znie rovnaká mp3-mantra. Ako najúčinnejšie donútiš vzpurného jedinca ísť kam chceš? Dáš mu ilúziu, že ide sám, tam kam chce, a najlepšie ak má pocit že ide proti tvojej vôli. A ty len zozadu nenápadne dávaš pozor, aby náhodou nevybočil z vopred naplánovanej trasy.

Jednota protikladov

Problémom je instantnosť dnešného umenia a kultúry, neochota, ale aj nedostatok času preniknúť pod povrch, vytvoriť si názor. Všetko je ľahko dostupné a tým pádom aj ľahko nahraditeľné. To spôsobuje, že radšej prevezmeme schémy, ktoré už niekto vymyslel, ako by sme si mali pracne a ťažko hľadať naozaj vlastný štýl a cestu. Najepšie to vidno vždy na generácii, ktorej boj za individualitu je daný genetikou. Tínedžeri boli a dúfam, že aj vždy budú generáciou, ktorá odmietne normy a limity svojich rodičov a bude chcieť z nich vybočiť, rozbúrať hranice a posunúť ich ďalej. Kam ale posunie hranice generácia dnešných teen-age? Kedy v poslednom storočí sa dcéry obliekali rovnako ako mamy, deti počúvali tú istú hudbu ako ich rodičia, dve generácie mali rovnaký názor na svet? Každý z dnešných pubertiakov chce byť individualita, ľahko odlíšiteľný od masy, ale ak niekto naozaj ide svojou cestou, bez ohľadu na to čo je in, je označený za outsidera. No ak je niekto ochotný ísť svojou cestou len ak s ním ide dostatočne veľa ostatných, je to pasenie stáda a nie útek za slobodou.

Trocha patetiky a nekorektnosti na záver

Žijeme v impotentnej dobe. To, čo nosíme, ako vyzeráme, čo počúvame, čo obdivujeme, čo uctievame je odrazom prázdnoty a prepelnenosti. Oba výrazy sú vhodné. Ak chceme do vreca napchať slona, vrece praskne a bude tak plné, až bude prázdne. Ale snáď je to znak maniery, ktorá symbolizovala vyčerpanosť každého veľkého izmu v dejinách a zároveň ohlasovala skorý zlom a vznik nového smerovania. Tak ja sa teda už teraz teším na to, že muži budú zasa chlapi, že ženy sa vykuklia z oranžových solárno-botoxovo-latexovo-silikónových kukiel, že pri punku si budú fotrovci zapchávať uši, a nie klopkať nohou do rytmu, že môj syn sa bude so mnou hádať, keď bude mať 15 a nie len ma tupo bez názoru ignorovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?