Oným výsledkom dobre vykonanej práce je, že za rok 2013 bolo a predpoklad, že v roku 2014 bude vybraných viac daní. V ľavicovo spravovanej spoločnosti je to nepochybne pozitívne, pretože bohatý štát, by mal znamenať väčšie sociálne istoty najmä pre tých, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní. Tými sú v nemalej miere aj rodičia s nízkymi príjmami, pre ktorých aj detské prídavky tvoria zaujímavú sumu umožňujúcu lepšiu starostlivosť o deti. Minister financií, uisťujúco sa obzerajúci na premiéra si v snahe konkretizovať a lepšie vysvetliť veľkosť úspechu zvolil ako príklad práve oblasť detských prídavkov. Vybranie alebo nevybranie sumy 289 miliónov EUR na DPH za rok 2013 ilustroval na možnosti štátu vyplácať alebo nevyplácať detské prídavky v roku 2014. Jasný a zrozumiteľný príklad v prvom pláne. Čo je to ale v pláne druhom? Ľahkovážne zvolené prirovnanie alebo spoliehanie sa na to, že je to informácia typu "jedným uchom dnu - WOW - druhým uchom von" alebo neskrývaná vyhrážka alebo LEN prejav toho, akú moc majú v rukách dvaja muži, ktorým v tom okamihu zrejme v ušiach znelo.... na tvári ľahký žiaľ, hlboký v srdci smiech.
Myslím, že príklad bol zvolený vedome. Cieleným poukázaním na krehkú istotu/neistotu úbohej pomoci zo strany sociálneho štátu sa v tých, pre ktorých je detský prídavok otázkou slušného prežitia ozve otcovský komplex a upnú sa ešte viac na ruku, ktorá síce skromne, ale dáva. V skutočnosti však prirovnanie vyznelo ako nepriama vyhrážka, že posledné zvyšky sociálnych istôt nie sú také isté. Že stačí, aby tvrdá ruka štátu zoslabla, tým pádom nebude mať daňových podvodníkov kto chytiť pod krk a potom C`est la vie, bude ako nebolo. A teraz vstaňte a choďte voliť.
Minister teda namiesto ubezpečenia, že nech bude akokoľvek, sociálne zameraný štát sa o svojich najmenších a najslabších postará, takmer nebadateľne ale predsa len naštrbil a spochybnil aj túto istotu. Nepoužil pre svoj príklad oblasť armády, bezpečnostných zložiek, štátnych investícií. O tom, že by ako príklad použil nutnosť redukcie prebujnelej štátnej byrokracie netreba ani snívať.
Rovnako sa vyhol možnosti pozitívnej kampane. Povedať, máme a budeme mať viac, pridáme tam a tam.
Namiesto toho zasa kampaň strašením. Sofistikovane a druhoplánovo. A zbytočne. Veď stačilo povedať, podarilo sa a bude lepšie. Ak je úspech naozaj objektívny, prílišná obhajoba mu iba ublíži.